Filmarina

Ako sa vyrába objektív a ako sa oň starať?

  1. Výber surovín
    Sklo je tvorené predovšetkým oxidom kremičitým, ktorý sa získava z kremeňa. Následne sa doň pridávajú rôzne chemické prvky. Pre objektívy určené na kinematografiu spomeniem napr. bárium, alebo oxid tória, ktoré sklu zvyšujú index lomu (refrakčný index). Cér zase pomáha absorbovať ultra fialové žiarenie, teda nájdeme ho napr. v UV filtroch. Pridávaním železa sa zase zvyšuje tepelná odolnosť skla (pohlcuje infračervené spektrum), čo sa využíva napr. na výrobu teplo absorpčných filtrov pre filmové projektory.
  2. Tavenie, chladnutie, rezanie
    Následne sa výrobcom stanovená zmes surovín roztaví, vytvoria jednotlivé bloky skla a po vychladnutí sa narežú na ďalšie spracovanie. Poprední výrobcovia kinematografických optík preferujú predaj optík v sadách/setoch. Všetky optiky v sade sú totiž vyrábané z rovnakého bloku skla (teda z rovnakej zmesi surovín), vďaka čomu sa eliminujú farebné rozdiely jednotlivých objektívov.
  3. Brúsenie a leštenie šošoviek
    Ďalším krokom je brúsenie a leštenie šošoviek na požadovanú optickú mohutnosť (tvar a hrúbku). https://vimeo.com/26251829
  4. Tmelenie, čiernenie hrán a vrstvenie
    Pre dosiahnutie čo najlepších optických vlastností sa niektoré šošovky tmelením spájajú s inými, aby sa tak potlačili rôzne druhy možného skreslenia. Hrany šošoviek sa zafarbujú na matnú čiernu farbu, čím sa eliminuje parazitné svetlo spôsobené odrazom svetla prechádzajúceho cez optickú sústavu objektívu. Pri vrstvení sa na niektoré šošovky nanášajú antireflexné a halačné vrstvy, ktoré korigujú rôzne optické vady ako napr. chromatickú aberáciu. https://youtu.be/fdF3RG0DDYw Málo kto si uvedomuje, ako citlivé sú tieto vrstvy na okolité vplyvy. Ak nechceš poškodiť antireflexnú vrstvu tvojho objektívu, chráň ju pred akýmkoľvek znečistením. Časté čistenie aj tou najjemnejšou handrou môže túto vrstvu poškodiť, čím sa zhoršujú optické vlastnosti objektívu – jeho schopnosť korigovať odlesky/flares a pod. Nehovoriac o kontakte s kyselinami ktoré obsahujú niektoré kuchynské/kúpeľňové čistiace prostriedky, alebo taká CocaCola. Ak bol niektorý optický člen vystavený kvapkám tohto nápoja – nachádzal sa v jeho blízkosti pričom naň prskali malé kvapky perlivej Coly naliatej v pohári, s veľkou pravdepodobnosťou došlo k narušeniu antireflexnej vrstvy. Cola totiž obsahuje stopové množstvo kyseliny fosforečnej, ale aj to stačí na narušenie tejto vrstvy. Teda najlepší spôsob ako čistiť optické členy je zaobchádzať s optikou tak, aby sa nemuseli čistiť vôbec. Ak k však k tomu musí dôjsť, samotní výrobcovia ponúkajú čistiace sady, ktoré sú šetrné a uspôsobené na čistenie optík bez ich poškodenia.
  5. Montáž, centrovanie a testovanie
    Takto pripravené členy sa montujú do tubusu a na záver centrujú, čím sa nastavuje ostrosť objektívu v jeho možnom rozsahu. Napája sa clonový mechanizmus, kabeláž a všetka prípadná elektronika na prenos LDS metadát – v prípade fotografických objektívov tiež elektronika na ovládanie clony, ostrenia, stabilizácie a pod. https://youtu.be/y2JJrn66A80 Objektív je následne hotový a pripravený na testovanie. https://youtu.be/Eneb6uUTXBY Samotná cena optík často priamo úmerne odzrkadľuje nie len kvalitu optických vlastností, ale aj konštrukčnú kvalitu a teda odolnosť voči nárazom a poveternostným vplyvov. Mnohokrát platí, že čím lacnejší objektív máš, tým je náchylnejší na poškodenie a je potrebné byť opatrnejší pri jeho preprave a manipulácii. Mysli na to, že akákoľvek časť tvojej výbavy obsahujúca optickú sústavu (objektív, filtre, meracie prístroje…) je tou najkrehkejšou, no keďže sa jej kvalita odvíja najme od fyzikálnych zákonov (na ktoré vedecko-technický pokrok nemá až tak zásadný vplyv) môže ti slúžiť dlhé roky – stačí sa o ňu dobre starať. V skratke: prepravovať ich v odolných a z vnútra mäkkých púzdrach/kufroch, všemožne sa vyhýbať ich akémukoľvek znečisteniu a ak k tomu dôjde, čistiť ich výrobcom stanovenými (často aj ponúkanými) prípravkami – žiadna veda 🙂